Ak sa niekto snaží schudnúť, tak štíhlym modelkám buď slepo závidí, alebo ich zanovito odsudzuje. Ja neviem. Už ma to nejako prestalo trápiť. Ale kedysi som im aj závidela aj som ich odsudzovala. Teraz ma skôr zaujíma, či niekto vôbec definoval, čo je zdravá štíhlosť a čo je extrémna štíhlosť. Nie kvôli modelkám, ktorým už prischla nálepka vešiakov na šaty, ale kvôli mne. Zatiaľ viem s istotou, že mám nadváhu. Podľa akéhosi Body Mass Indexu by som pri svojej výške mala mať o 20 kg menej. Ale je to naozaj tak? Naposledy som takúto váhu mala, keď som mala 20 rokov. Ale teraz už mám o niekoľko rokov viac. Nepotrebuje moje telo už nejakú inú mieru. Celkom by ma zaujímalo, či už aj niekto iný nad tým takto uvažoval. Tým nechcem povedať, že si svoj 20 kg batoh chcem nechať.
To bolo trošku o mne. Sebecké, ale veď nebolo toho veľa. Vrátim sa k téme modelky. Možno sa budem po niekom opakovať ale myslím si, že na to aby mladé dievča správne pochopilo, čo je štíhla a zdravá postava, potrebuje hlavne správnu výchovu v rodine. Dospelý človek sa predsa len trochu s odstupom pozerá na štíhlosť modeliek. Mladé dievčatá chcú byť v podvedomí v prvom rade pekné, aby sa páčili chlapcom. Nechcú nič viac, iba byť pekné. Tak nám to naprogramovala príroda. To, že pre moderného človeka spočíva krása v trendovom oblečení a štíhlosti, to je už len vec vývoja. Ak teda mladé dievča vidí, že byť krásna je základ úspešného života, a že krása spočíva v štíhlosti, tak sa potom nečudujme, že sa snaží chudnúť do zbláznenia. Ak keď sa k tomu pridajú parádne články v časopisoch o tom ako štíhle modelky nielen dobre vyzerajú, ale aj super zarábajú a ešte sa pri tom perfektne bavia, motivácia nemá konca kraja.
Ľudia ešte zabúdajú na jeden dôležitý detail. Vidieť modelku na živo, a vidieť ju v časopise či v Tv je rozdiel. To, že objektívy pridávajú kilá navyše vedia hádam všetci. A keď potom taká modelka vyhlasuje, že pri svojej výške 178 cm si musí kvôli svojej práci udržiavať váhu 50 – 52 kg, omyl je na svete. Keď si dievča pozrie fotku takejto krásnej modelky je takmer samozrejmé, že sa pre ňu táto váha stane ideálom. Myslím, že keby dievčatá videli svoje modelkovské idoly naživo, raz dva by si rozmysleli do kedy budú chudnúť.
A ešte k tej otázke, či si vychováme generáciu anorektičiek. Myslím, že nie. Teraz aby som to uviedla na správnu mieru. Úprimne uznávam, že anorexia a bulímia sú vážne choroby, s ktorými sa neradno zahrávať. Na druhej strane máme poriadne veľké percento detí s nadváhou a aj detí obéznych. A toto percento je myslím väčšie ako u anorektičiek. Ak má niekto presné čísla rada si to prečítam. A tu sa zase dostaneme k výchove v rodine. Tak ako si rodičia deti naučia, tak sa budú aj stravovať. Netvrdím, že by sa deťom mali zakázať všetky dobrotky. Všetko by však malo mať svoju mieru.